Zúrila búrka, kvapky dažďa po tvári mu stekali.
Oči plné trpkých sĺz na hladinu hľadeli.
Jak bytosť bez duše a sám tam stál,
vedel, že nemôže a predsa by mal
ukončiť život, čo lásku mu vzal.
Chcel vykonať to, na čo právo nemá žiaden tvor -
skoncovať so životom sa rozhodol.
Kto právo mu na to dal?
Nikoho sa nepýtal.
Zmizla láska, zmizol raj.
Chce zhynúť, lebo vraj
stratil to, čo najcennejšie mal.
Vášeň ho poplietla,
život bez milosti oklamal.
A tak teraz sám tam podvedený stál
a hľadel na tú rozbúrenú hladinu.
Ešte stále hľadal príčinu.
,,Skočiť, neskočiť?", tíško pýtal sa.
Zrazu sa nádej sama zjavila
a svet už nebol taký chmúrny.
Mladosť sa núka, zlé sa napraví.
Tu rozhodol sa pre život,
nové myšlienky ho zvábili.
Prudko sa pohol,
chcel zachrániť, čo takmer zavrhol.
No zrazu sa pošmykol a padol.
Osud sa s ním kruto zahral,
život poslednýkrát podviedol.
naissance