Ticho..už nemusíš vravieť nič.
Ja to cítim.
Tvojho vnútra bič aj mňa sa drsne dotýka.
V tohoto dňa storočí do oboch z nás preniká.
Stačí mi jeden pohľad do očí.
V zlomku sekundy Ťa prečítam.
Vieš to.
Si pre mňa knihou, ja som ňou pre Teba.
Pre seba sme písaní.
Nezakalíš vody trápenia,
príliš číre sa pre mňa
stali ich pramene.
Viem, že nechceš, aby som trpela.
Ináč to však nejde.
Veď sme priatelia.
Bolesť zmizne rýchlejšie,
keď spoločne ju znesieme.
Nechci byť na to so sebou sám.
U mňa klam je zbytočný.
Predo mnou sa neschováš.
Chceš dosiahnuť nemožné.
Strašné sú pre mňa Tvoje snahy -
menej bolestné je prekročiť prahy
poznania toho, čo prežívaš.
Keď kropí mi tvár rosa a
po tŕní kráčam bosá,
tiež podoprieť ma pevne chceš,
k oblakom v slnku sa topiacich ma vynesieš.
Myslíš, že nevniknem Ti do duše?
Veď pentagramu Venuše spolu sme sa tešili,
v chladnom daždi sa točili zas a zas,
tancom oslavným nádej kriesili sme k životu.
A teraz ma odmietaš?
Hypnotickým rytmom srdca aj tak všetko prezradíš,
hoc brániš sa tomu odvážne.
Opäť ma obdar svojou dôverou.
Predo mnou nemusíš byť statočný.
Dovoľ aspoň malej časti svojich rán
preniknúť do môjho vnútra, kam
jazvy mi vypíšu.
Nech ostanú nám obidvom.
Budú znakmi, čo nám dokážu,
že spolu túlame sa životom.
naissance
